One Direction Stories: Another World 1

Dievčence, tak ja teda idem písať, môj úplne prvý príbeh. Bude to asi divné, lebo nemám ešte s tým skúsenosti, ale dúfam, že sa vám to bude páčiť...Je to také intro k poviedke a tak :D Nejdem zdržovať, len poprosím aby ste komentovali a to je všetko :)

„Alééx! Poď už ideme!" kričal môj braček. Posledný krát som sa pozrela do svojej izby a zatvorila som ju. Zišla som dole po schodoch, kde ma čakali všetci moji milovaní kamaráti a kamarátky. Slzy sa mi tisli do očí. Snažila som sa ich potlačiť, ale keď som si spomenula, že ich tak skoro neuvidím neudržala som sa. Spustila som krokodílie slzy. Postupne ku mne chodili a obímali. Neviem, ako to bez nich vydržím. Nikto mi ich nenahradí. Proste boli to ONI. Tie blbosti čo sme robili, skoro každý deň sme mali rande s riaditeľom, ochutnávka alkoholu....proste spomienky na tie úžasné chvíle s úžasnými ľuďmi.

„To to je pre teba od nás všetkých. Prosím ťa otvor to až v Londýne. Budeš nám všetkým chýbať. Budeme si každý deň volať a neboj ty to zvládneš" hovorila so slzami v očiach Emma. Ja som sa ešte viac rozplakala a ešte som ich musela vyobímať. Emma mi podala krabičku previazanú stuhou.

„Tak deti, my už budeme musieť ísť. A nezabudni nás prísť navštíviť." žmurkol na nich tatino a ťahal ma k autu. Sadla som si do auta a pričapila som si tvár ku sklu. Posledný krát som sa pozrela na náš dom a na moju skvelú partiu. Zakývala som im so slzami a poslala vzdušnú pusu. Tatino naštartoval a ja som si ešte rýchlo otvorila okno a zakričala som: „Ľúbim vás, vy trdlá! Nikdy na vás nezabudnem"

Okno som nechala otvorené, aby mi ten svieži vzduch dul do tváre. Dala som si do uší iPod a pustila som si Adele. Iba hudba ma dokázala upokojiť. Keď sme dorazili na letisko, všetci sa na mňa divne pozerali a bolo mi to jedno. Určite som mala červené oči, opuchnuté pery a rozmazanú špirálu. Keď ohlásili náš let, bez slova som nasadla do lietadla na svoje miesto a pozerala som sa von oknom. Musela som si vypnúť elektroniku a lietadlo vzlietlo. Potom som si ju znovu zapla a započúvala som sa do pesničiek. Ani neviem ako ale zaspala som.Zobudila ma letuška, lebo mi chcela povedať, že aby som si vypla elektroniku. Zase. Pristali sme. Ja som sa pobrala von. Počkala som, kým som sa stretla s rodičmi. Zobrali sme si batožinu a autom sme sa zaviezli do nového domu. Vošla som do svojej izby a usalašila som sa na posteli. Zase som plakala. Nie! Alexandra vzchop sa! Chrbtom ruky som si zotrela slzy a postavila som sa. Z kufra som vitiahla kozmetickú taštičku a zamierila som do svojej vlastnej kúpelne. Zhodila som zo sebe všetky veci a vliezla do sprchy. Užívala som si kvapôčky vody, ako mi padajú na moje telo. Umyla som si vlasy mojím obľúbeným jahodovým šampónom a vyšla som zo sprchy. Natrela som sa vanilkovým mliekom a prezliekla som sa do domáceho. Odmalovala som sa a tvár si namastila krémom. Vošla som do izby a zvalila som sa na posteľ. Zapla som si laptop a išla som na facebook. Blikala mi tam správa od Emmy:

Tak čo? Páčil sa ti darček? Ako sa máš? Ideš dneska na lov pekných chalanov? :D chýbaš nám a to si preč iba tri hodiny :**

Ako som si toto prečítala zahrialo ma pri srdci. Z tašky som vylovila krabičku a pomaličky som ju otvorila. To čo som videla ma strašne potešilo. Oni vedia, čo mám rada. Bol to náhrdelník Believe...raz som ho videla na internete a od vtedy som ho strašne chcela, nikde som ho však nevedela zohnať. Zapla som si ho na krk a usmievala som sa ako pripečená.

Ten darček je úžasný! Vy viete, čím ma potešíte :* Neviem, asi by som sa stratila v tomto veľkom meste menom Londýn! :D my dve si o tom vieme svoje žéé? :D Aj vy my neskutočne chýbate...nejako to budeme musieť zvládnuť ♥

Vypla som laptom a poobzerala som sa po izbe....hm pekné. Začala som sa vybaľovať. Natrafila som na moje fotky s partiou a rodinou. Hneď som vedela, čo treba robiť. Podišla som k bielej stene a začala som ich tam lepiť. Vytvarovala som to ak, aby to bolo v tvare srdca. O takú hodinu som bola s prácou hotová.

Čo teraz? Pozrela som sa na hodinky, ktoré ukazovali 15:00. Zišla som dole a z kuchyne som si zobrala jablko a zakusla som sa do neho. Vyšla som hore na poschodie a zaklopala som na bratové dvere.

„Ďalej" ozvalo sa. Otvorila som dvere a sadla som si k nemu na posteľ. Pritúlil si ma k sebe.

„Čo ideme robiť?" zamrmla som po chvili. Denis vytiahol laptop a zapol S tebou mne baví svet. Dobre sme sa nasmiali. Keď skončil film nevedela som, čo mám robiť.

„Čo keby sme sa išli kúpať? Veď na dvore máme bazén!" povedal Denis ako by mi čítal myšlienky, je to dosť možné, keď sme dvojčatá...

„Za 10 minút dole" s týmito slovami som sa mu vytratila z izby. Obliekla som si plavky a išla som dole. Tam ma čakalo moje dvojča. S úsmevom na perách sme sa pobrali na záhradu. Denis ma zdvihol ako nevestu a utekal so mnou do vody. Kopala som ho a kričala, ale nič nepomáhalo. Za chvíľu som bola celá mokrá. Braček sa tam iba tak vyškieral a za to som mu šplechla do tváre vodu. Takto sme tam šantili asi dve hodiny, ale to nás už volala mamka na večeru. Rýchlosťou svetla som vybehla hore do izby a zamierila som do sprchy. Potom som sa obliekla a zamierila do kuchyne. Sadla som si za stôl a čakala som na ostatných. Keď sme tam už boli úplne všetci nabrala som si výbornú kapustnicu.

„Hm a čo budeme robiť cez celé prázdniny?" spýtala som sa s plnými ústami. Maminka iba pokrútila hlavou nad mojím správaním a pokračovala v jedení.

„Rozmýšlal som, že by sme išli iba ja a maminka na dva týždne preč a vám by sme nechali dom....Ak si tu niekoho v pohode nájdete, tak môžte ísť s ním na dovolenku. Mne je to jedno..."povedal ocko. Tešila som sa ak malá. Na dva týždne prázdny dom? Wau...

Dojedla som a pobrala som sa do izby. Prezliekla som sa do pyžama a v momente ako som sa dotkla vankúša som spala ako zarezaná.